Recyklácia v tieni biznisu alebo ako konzum zabíja planétu (1.časť)

Separovanie domáceho odpadu a jeho dobrovoľnícke zbieranie v prírode či na nelegálnych skládkach sa postupne stáva akýmsi trendom. Povedomie o odpadoch a rizikách s ním spojeným však stále nie je dostatočné. Asi vás sklameme, ak ste si mysleli, že aktívny prístup pri triedení a zbere odpadu, najmä toho z plastov, povedie k zásadnému zlepšeniu aktuálnej situácie. Časovaná bomba, ktorú by mala zastaviť recyklácia, si vyžaduje oveľa komplexnejšie riešenie. V horizonte odrátavajúcich sa rokov je preto otázne, kto dorazí do cieľa skôr: človek, či príroda?

Proces recyklácie ako ho nepoznáte

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, čo sa deje s polypropylénovým (PP) kelímkom od jogurtu po jeho skonzumovaní? V zariadení na zhodnocovanie materiálov sa spolu s ostatným triedeným odpadom vyhodí na triediaci pás. Kým niektoré materiály sa dajú roztriediť relatívne jednoducho, u iných je separovanie o čosi náročnejšie. Kovy sa ľahko selektujú pomocou magnetov, kartóny či papier sú zas typicky ľahšie ako zvyšný odpad, takže ich stroj dokáže odlíšiť.

Náročnejšie sa však selektuje sklo, plasty a nemagnetické kovy. Na ich rozlíšenie sa používajú optické skenery, využívajúce ventilátory či tzv. balistický separátor. Proces sa opakuje dovtedy, kým na páse neostanú už len samotné plasty. V tomto momente sa to však, žiaľ, začína komplikovať. Keďže sa vyhodené plasty odlišujú rôznymi veľkosťami a tvarmi, optická jednotka sa snaží jednotlivé komodity rozlíšiť. Všetko sa jej však nepodarí, preto sa zvyšok vo finále triedi ručne. Vytriedený plastový odpad sa následne lisuje do balíkov a odváža do recyklačných závodov.  

V recyklačných závodoch sa plasty v závislosti od ich tvrdosti mechanicky upravujú drvením, rezaním, strihaním alebo mletím. Aby sa takto upravené plasty zbavili silného znečistenia, je potrebné „vyprať ich“. Následne sa sušia a neskôr roztavia. V granulovacom stroji sa z tejto hmoty získava granulát rôzneho tvaru, ktorý predstavuje polotovar na výrobu nových výrobkov.

Opodstatnenosť zálohovania PET fliaš

Náročnosť triedenia a spracovania plastov sa postupne stala dôvodom k nutnosti zálohovania PET (polyetylénových) fliaš. Vo väčšine štátov USA sa depozity za plastové fľaše stihli už udomácniť a ľudia si na ne postupne zvykli.

Aj Vláda SR schválila zákon o zálohovaní nápojových obalov. Slovensko sa tak stane prvou krajinou v strednej Európe, ktorá sa zásadným spôsobom bude snažiť o zníženie množstva voľne pohodených plastových nápojových obalov. V súčasnosti sa ročne uvedie na slovenský trh asi miliarda PET fliaš, pričom až 400 miliónov končí na skládkach či v prírode. Aj preto sa od zálohovania očakáva, že 95% nápojových obalov skončí tam, kam patrí – v recyklačných zariadeniach.

Napriek tomu je však nemožné potlačiť negatívny vplyv plastov na životné prostredie.  Globálny recyklačný priemysel sa pomaly ale isto stáva špirálou smrti. Prečo? Sleduj nás aj naďalej. V ďalšom blogu ti predstavíme podstatu problému, to ako sa plasty delia a čo sa s nimi deje po roztriedení.

Zdroje :

1. www.minzp.sk
2. www.greelane.com
3. www.mariuspedersen.sk
4. https://docs.wto.org/dol2fe/Pages/SS/directdoc.aspx?filename=q%3A%2FG%2FTBTN17%2FCHN1211.pdf&Open=True
5. https://docs.wto.org/dol2fe/Pages/FE_Browse/FE_B_009.aspx?TopLevel=8318#/
6. https://www.dakotavalleyrecycling.org/other-residential-recycling/330-how-a-materials-recovery-facilities-works
7. https://choice.npr.org/index.html?origin=https://www.npr.org/2020/09/11/897692090/how-big-oil-misled-the-public-into-believing-plastic-would-be-recycled
8. https://bottledwater.org/rpet-facts/
9. https://www.ft.com/content/360e2524-d71a-11e8-a854-33d6f82e62f8
10. https://www.businessinsider.com/plastic-eating-super-enzyme-recycles-plastic-bottles-2020-10