Recyklácia ako hrozba ekologickej katastrofy nesúvisí s problémom technickým, ale ekonomickým. Odborníci z plastového priemyslu sa snažili už v roku 1969 nájsť spôsob, ako znižovať negatívne vplyvy plastu na zem. Varovanie však bolo jasné už vtedy: plast ohrozuje priemyselný rast a je nevyhnutné nájsť spôsob, ako tieto dopady znížiť.
Globálny recyklačný priemysel ako špirála smrti
Pri triedení plastov je dôležité dbať na ich oddelenie s ohľadom na hustotu materiálu. Polyetylén s vyššou hustotou, používaný na výrobu väčších predmetov, akými sú plastové prepravky či fľaše na šampón, sa lepšie predáva. Patrí do skupiny tzv. hodnotných plastov, ktoré sú po separácii zomleté na surovú plastovú zmes a predané výrobcom na ďalšie spracovanie.
Naproti tomu, plasty s nižšou hustotou, ako sú menšie plastové fľaše, plastové tašky či ostatné predmety šírky menšej ako 8 cm, nemajú takmer žiadnu hodnotu. Vo finále by bolo ich spracovanie na použiteľný materiál príliš náročné a cenovo nákladné, prípadne by recyklačné spoločnosti museli odberateľovi platiť za ich prevzatie. Končia preto v spaľovniach, v horšom prípade putujú na skládku.
Zvyšok tvoria plasty, ktoré nie sú príliš malé a neobnoviteľné, ani príliš veľké a oceniteľné. Zmiešajú sa do veľkých balov netriedeného, stredne veľkého plastu nižšej až priemernej hodnoty, známych pod skratkou MRF. Keďže ich hodnota nie je dostatočne rentabilná na úhradu nákladov spojených s triediacim procesom, nedochádza pri nich k recyklácii. Dostávajú sa tak do exportných kontajnerov, smerujúcich zväčša do Ázie.
A tu vyvstáva logická otázka: ako chceme znižovať negatívny vplyv plastov na zem, keď odpad posielame na „cestu okolo sveta“? Odpoveď sa snažila nájsť konferencia z roku 1969, združujúca odborníkov z plastového priemyslu. Venovala sa problematike odpadu z obalového materiálu, pričom sa jej účastníkom podarilo definovať trvanlivosť i hodnotu plastu.
Od roku 1960 začali ceny polyetylénu padať, vďaka čomu si za krátky čas získal prvenstvo v obalovom hospodárstve. Závery konferencie však zneli jasne: plast predstavuje hrozbu priemyselného rastu. Začala sa tak hľadať cesta, ako urobiť plast „udržateľnejším“. Riešením bol nefunkčný systém menom recyklácia. Z technického hľadiska síce môžeme plasty triediť, zomlieť a znovu použiť. Ako sa však pri kategorizácii plastov podľa hustoty ukázalo, recyklácia nemôže plne fungovať, pretože nie je rentabilná. Kým je ropa lacná, je lacná aj výroba nových plastov. Jeho triedenie, transport a mletie však už tak lacné nie sú ...
Recyklácia v tieni rentability
Kým nový plast stál v roku 2017 v priemere 54 centov za 0,45kg, jeho recyklovaná verzia dosiahla hodnotu až 63 centov za túto váhovú jednotku. Nielenže bol recyklovaný plast drahší, bol aj menej kvalitný ako nová alternatíva. Dopyt po recyklovaných plastoch tak bol nízky, pre recyklačné spoločnosti nezaujímavý. Recyklácia bola teda minimálna a zďaleka neviedla k udržateľnosti plastového priemyslu.
Platí teda úmera, že plast je recyklovaný len vtedy, keď má hodnotu a samotný proces je rentabilný. Vplyv však má aj hodnota prepravy.
Západné krajiny, USA nevynímajúc, majú dlhodobý obchodný deficit s Čínou. Keďže z Číny dovážajú podstatne viac než do nej vyvážajú, odzrkadľuje sa to na hodnote prepravy. Plne naložený kontajner z Číny do USA, vracajúci sa takmer úplne prázdny, spôsobil zníženie ceny prepravy späť do Číny. Mimoriadne nízke náklady na prepravu tak spolu s bezprecedentným ekonomickým rastom, ktorý Čína zažíva od roku 1980 a zvyšuje dopyt po surových materiáloch vrátane plastov, spôsobili presun MRF balíkov cez Pacifik.
Vďaka vysokému dopytu tak ceny týchto plastov vzrástli a Čína, známa svojou lacnou pracovnou silou, ich dokázala roztriediť pri nízkych nákladoch. Takýto polypropylénový plast sa následne zomlel, vyčistil a spracoval na pelety. Spracovaný sa potom lacno predával čínskym výrobcom. A takto to fungovalo niekoľko dekád, až do začiatku rokov 2010.
V roku 2017 zmenila Čína dovtedajšie fungovanie recyklačného priemyslu zo dňa na deň. V hre sa teda ocitli iní hráči a nastolila sa závažná otázka, ako z dlhodobého hľadiska naďalej znižovať environmentálne a zdravotné dopady plastového odpadu. V poslednom blogu ti predstavíme komplexnú problematiku recyklácie plastového odpadu. Dozvieš sa aj to, prečo je nutné zmeniť zmýšľanie celej populácie v záujme čo najrýchlejšieho odvrátenia blížiacej sa hrozby ekologickej katastrofy.
Zdroje :