Ťažba, konzum a elektroodpad ako hrozba 21.storočia #1

Takmer polovicu obsahu bežného smartfónu tvoria kovy. Zvyšok sú plasty, keramika či iné materiály. Kým počiatočný dopyt 20. storočia po čoraz väčších objemoch rôznych materiálov bolo pomerne ľahké uspokojovať, dnes sa tento trend otáča. Globalizácia umožnila odhaľovať obrovské ložiská materiálov v menej rozvinutých krajinách, ktoré navyše ponúkali i bonus vo forme lacnej pracovnej sily. Objavovanie nových ložísk i ťažba sa však spomaľujú, a tak cena pri rastúcom dopyte nevyhnutne stúpa.

Ťažba vzácnych surovín či ďalších materiálov potrebných k výrobe zariadení, bez ktorých si už život ani nevieme predstaviť, teda nie je bezodná. Podľa štúdie univerzity v Yale sa v prípade 62 rôznych prvkov prítomných v moderných smartfónoch až 50 prvkov dá nahradiť len s výrazne horšámi vlastnosťami. Zvyšných 12 prvkov prakticky nemá náhradu vôbec.

Boj o vzácne kovy opäť vyhráva Čína

Výrobu smartfónov rozhodne nemožno považovať za ekologickú. Samotná ťažba materiálu potrebného pre ich produkciu vyžaduje množstvo vody, ale i toxických či dokonca rádioaktívnych látok. USA boli v produkcii vzácnych minerálov dlhé roky sebestačné. Príkladom bola aj kľúčová baňa Mountain Pass, vzdialená menej ako hodinu jazdy od pozlátených kasín Las Vegas. Baňa začala svoju činnosť v 50. rokoch ťažbou europia, používaného na výrobu červených farieb v prvých televízoroch. V tejto oblasti sa podľa mnohých odborníkov nachádza jeden z najkvalitnejších materiálov na svete, s vysokým podielom prirodzene sa vyskytujúcich vzácnych surovín, no súčasne s malým množstvom rádioaktívnych prvkov. Tie môžu poškodiť životné prostredie a tento druh ťažby ohroziť. Ďalším problémom je aj fakt, že Mountain Pass nedokáže oddeliť tieto vzácne suroviny od nežiaducich prímesí a všetky jej finálne výrobky sú preto exportované späť do Číny na spracovanie. Vzácne kovy teda nie sú až tak vzácne, keďže sa prakticky nevyskytujú v rýdzej forme. Zväčša obsahujú aj prímesi iných minerálov, pričom pre technológiu ich ťažby ani chemickú úpravu ekologické hľadisko rozhodne nie je typické. Najmä keď sú viazané v mineráloch s rádioaktívnymi prvkami. Presvedčiť sa o tom mohli aj v tejto bani, v ktorej v roku 2002 došlo k havárii s veľkým únikom rádioaktívneho tória. Mountain Pass je prakticky jediná aktívna baňa v USA, ktorá poskytuje kľúčové vzácne prvky pre výrobu high-tech produktov, akými sú mobilné telefóny, elektromobily či dokonca veterné turbíny spoločnosti Tesla. V banskom areáli aktuálne pracuje asi dvesto ľudí. Vykonávajú ťažbu a získané minerály spracovávajú do práškového koncentrátu. Celosvetovo tak dodávajú zhruba 10% objemu vzácnych surovín, ktoré sú vďaka svojim magnetickým a vodivým vlastnostiam potrebné pre výrobu väčšiny elektronických zariadení. Priemyslu teda opäť dominuje Čína, známa svojou lacnou pracovnou silou a laxným prístupom k environmentálnym normám. A keďže sa svet stáva čoraz viac závislým od high-tech produktov, je možné očakávať ďalší nárast dopytu po týchto vzácnych surovinách.

Nízka životnosť, vysoká spotreba

V roku 2019 sa celosvetovo predalo takmer 1,5 miliardy kusov smartfónov. Užívatelia si ich pritom ponechávali len po dobu dvoch rokov. S príchodom éry 5G sietí je navyše možné očakávať, že sa táto doba ešte viac skráti, keďže staršie modely nebudú s touto sieťou kompatibilné. Čo však bude s obrovským množstvom nepoužiteľných telefónov? Z jedného kusu rozobratého starého smartfónu, žiaľ, nedokážeme spraviť úplne nový kus.Mnohé modely sa už totiž nespájajú skrutkami, ale lepidlom. To prakticky znemožňuje jednotlivé časti hladko oddeliť a získané komponenty znova použiť. Smartfóny a tablety sa tak v tomto smere stávajú veľkou výzvou, ktorej budúci vývoj nik nevie s istotou predpovedať. Čiastočným riešením by bolo vytvorenie smartfónu so životnosťou 4 až 5 rokov. Realita súčasnosti totiž naznačuje, že väčšina z nich vydrží v priemere len 18 mesiacov, či už je dôvodom technologická zastaranosť alebo ich nefunkčnosť.

Keď menej je podstatne viac

Čoraz viac firiem sa pri návrhu, výrobe i samotnom predaji snaží brať ohľad na životné prostredie. Nie vždy sa však stretne s pozitívnym ohlasom. Príkladom je spoločnosť Apple, ktorá sa zaviazala, že jej aktivity vrátane dodávateľského reťazca budú mať do roku 2030 nulový dopad na klímu. A tak musela z balenia najnovšieho modelu iPhone ísť preč „zbytočné“ prvky. Podľa štatistík je v súčasnosti v obehu viac než 700 miliónov káblových slúchadiel a až 2 miliardy originálnych nabíjačiek. Tým, že Apple k poslednému modelu telefónu nepribalilo slúchadlá a nabíjačky, sa pri jeho produkcii znížila emisia karbónu až o 2 milióny ton. Toto číslo je pre lepšiu ilustráciu ekvivalentom 450-tisíc áut, ktoré by ročne zmizli z ciest. Odstránením slúchadiel a nabíjačky mohol Apple navyše zmenšiť i balenia, ktorých sa tak na jednu prepravnú paletu zmestilo až o 70 % viac. Nikto sa však vďaka povesti značky pýtajúcej si doplatky za všetky doplnky nezamyslel nad ekologickým benefitom, ktorý toto rozhodnutie prinieslo.

Dostupnosť čoraz prepracovanejších modelov je lákadlom, ktorému moderný človek 21.storočia len ťažko odolá. Rozhodnutie o spotrebe je však v každom z nás. Príde čas, kedy ani vlastníctvo peňazí nedovolí nakupovať všetko, na čo si zmyslíme. Jeden človek nič nezmôže, ale zmena myslenia nás všetkých povedie k skutočnej zmene. V pokračovaní blogu sa dozviete, k akej.

https://www.mojandroid.sk/najvacsi-vyrobcovia-2019/

https://www.nsenergybusiness.com/projects/mountain-pass-rare-earth-mine/#

http://www.responsiblebusiness.org/code-of-conduct/

https://touchit.sk/smartfony-su-plne-vzacnych-kovov-kedy-sa-nam-minu/84511