Ťažba, konzum a elektroodpad ako hrozba 21.storočia #2

Telefóny či tablety s rozbitým displejom, nefunkčná kalkulačka a zastaraný počítač. Koľko takýchto kúskov ukrývajú zásuvky vašej komody? A čo sa s nimi deje, ak na ne pri veľkom upratovaní narazíte?

Vyradené elektrospotrebiče neraz končia pri kontajneroch na komunálny odpad či na nelegálnych skládkach. Elektronika je však zmesou vzácnych materiálov, toxických ťažkých kovov, plastov a nebezpečných chemikálií. Preto by sa s vyradenou technikou malo zaobchádzať s rešpektom, recyklovať, čo sa len dá a zabezpečiť, aby sa toxické a nebezpečné látky nedostali do životného prostredia. Predajcovia elektrických či elektronických zariadení v EÚ musia podľa zákona zákazníkom pri nákupe ponúknuť spôsob, ako zlikvidovať svoje staré zariadenie. Týka sa to nákupu novej verzie rovnakého produktu. Využívate túto možnosť, alebo sa vyradenej elektroniky zbavujete „po svojom“?

Nízka recyklácia a vysoký dopad na životné prostredie

V celosvetovom meradle sa za rok 2019 vyprodukovalo až 53,6 milióna ton odpadu. Len Spojené štáty ho pritom vyprodukovali na úrovni zhruba 6,9 milióna, čo je ekvivalent hmotnosti devätnástich budov typu Empire State Building. Podľa odhadov by sa malo do roku 2030 toto nie príliš optimistické globálne číslo zvýšiť o ďalších 40 %, a to až na 74,7 milióna ton ročne. Z celkovej produkcie odpadu sa však zrecyklovalo len 15%. Zvyšok, vrátane množstva toxických látok, sa ocitol v bežnom komunálnom odpade. A tak sa arzén, kadmium, olovo, berílium a ďalšie nebezpečné látky z elektroodpadu dostali na polia, do riek či jazier, ale aj na exportný kontajner najčastejšie smerujúci do Číny, Indie a Afriky. Tieto látky pritom neničia len vegetáciu, ale aj náš organizmus. Elektroodpad zo starých smartfónov však okrem množstva nebezpečných látok obsahuje aj vzácne kovy ako sú zlato, železo, olovo či meď. Ich hodnota sa v roku 2019 odhadovala na 57 miliárd dolárov. Zrecyklovať sa však podarilo len asi 18 % z nej.

Obmedzenia recyklácie

Následky doby elektronickej sa rozhodlo efektívnym a zodpovedným spôsobom eliminovať i niekoľko spoločností. Kanadská skupina GEEP či belgický Umicore tak vo svojich závodoch rozoberajú elektroniku získanú od spotrebiteľov, firiem a výrobcov a testujú jej funkčnosť. Následne ju separujú a posúvajú na výrobu nových produktov. Spracúvajú tak zhruba 5% recyklovaného elektroodpadu v USA. Napriek tomu, že sú na tomto procese ziskoví, aj naďalej vidia dostatočne veľký priestor pre ďalší rast. Nie každý komponent v smartfóne je však recyklovateľný. Lítiové batérie musia prejsť špeciálnym recyklačným procesom, pri ktorom hrozí riziko vzniku požiaru. Ešte náročnejšia je recyklácia magnetov či zriedkavých látok typu neodymium, ktorý sa používa v mikrofónoch telefónov. Tie pri spracovaní vyžadujú rôzne chemikálie či kyseliny na svoje oddelenie sa od iných látok. Dochádza tak k produkcii takmer 1,6 milióna galónov odpadových plynov a kyseliny chlorovodíkovej. A to ešte nehovoríme o množstve kyseliny, ktorá sa dostáva do riek či odpadových systémov. Odhady sa v tomto smere pohybujú na úrovni 53 tisíc galónov na metrickú tonu. Len pre zaujímavosť - pri výrobe iPhone 12 sa použilo až 100% recyklovaných vzácnych materiálov a magnetov.

Radšej opraviť než ihneď vymeniť

O potrebe opravy a podpory opravovní všetkého druhu sú presvedčené aj viaceré komunity či organizácie. Jednou z nich je združenie Right to repair, ktoré verí, žeby výrobky mali vydržať čo najdlhšie a v prípade poškodenia by sa mali dať opraviť. Právo na opravu by teda malo garantovať možnosť dať si opraviť prasknutý displej či slabú batériu bez nutnosti okamžitej výmeny za nový smartfón. Súčasná legislatíva navyše upozorňuje na to, že každý výrobca má povinnosť vyrobiť výrobok s vymeniteľnými dielmi. Veď predsa ani kolesá auta, ktoré kupujete, nemôžu byť výrobcom napevno namontované a v prípade opotrebenia by bola jedinou možnosťou kúpa nového auta. Aj preto sa v EÚ už v tomto roku začne uplatňovať norma týkajúca sa práva spotrebiteľa na opravu. Podľa nej budú musieť firmy nielenže vyrábať prístroje s dlhšou životnosťou, ale aj zabezpečiť dostupnosť náhradných dielov pre svoje výrobky. A to až po dobu desiatich rokov. Pre nás, techsaverov, to nebude znamenať žiaden problém, keďže my už teraz garantujeme túto dostupnosť v trvaní piatich rokov. A čo tak opraviť si to vo vlastnej réžii? Aj na toto existuje riešenie v podobe online návodov na opravu. Príkladom je stránka iFixit. Tá ľudí nabáda k samostatnosti a podporuje ich v tom, aby sa nebáli vziať do rúk šraubovák a pokazený prístroj si skúsili podľa ich návodu sami opraviť. Nie každý výrobca je však tomu rád. Samotní majitelia takýchto webov sú neraz konfrontovaní s požiadavkou výrobcov, aby informácie o oprave svojho produktu stiahli zo svojho webu.

Renovácia ako odpoveď na celosvetový problém elektroodpadu

Používané notebooky, počítače, ale aj tlačiarne a monitory nemusia skončiť na smetisku, ak sa dostanú do správnych rúk. Precízne zrenovovaná technika biznis kategórie znamená racionálne, ekologické rozhodnutie pri nákupe výpočtovej techniky, ktorej pomer ceny a výkonu sa stáva bezkonkurenčným. Vysokou úrovňou renovácie, ktorej proces rokmi neustále vylaďujeme, sa môžeme pochváliť aj my, techsaveri. A práve tá nás spolu s poskytovanými službami odlišuje od konkurencie a ľuďom dokazuje, že renovovaná technika nie je žiadny second-hand. Renovované produkty si postupne získavajú čoraz väčšiu popularitu. Dôkazom sú najmä vyspelé západné trhy, na ktorých si ľudia pri nákupnom rozhodovaní uvedomujú benefity prémiovej renovovanej techniky v porovnaní s novou, no menej kvalitnou výpočtovou technikou. Presvedč sa o jej výhodách aj ty a prispej tak k lepšiemu svetu, v ktorom renovovaná výpočtová technika biznis triedy nahradí nekvalitné rýchloobrátkové produkty.

https://www.mojandroid.sk/najvacsi-vyrobcovia-2019/

https://www.nsenergybusiness.com/projects/mountain-pass-rare-earth-mine/#

http://www.responsiblebusiness.org/code-of-conduct/

https://touchit.sk/smartfony-su-plne-vzacnych-kovov-kedy-sa-nam-minu/84511